O človeku a stromoch...
Kde sa stratila posvatná úcta našich predkov k stromu? K stromu ako symbolu zdravia, sily, pamiatky na najbližších, symbolu nášho detstva. Kde je doba, ked sa človek o svoje stromy staral. Dnes je doba rýchla a človek má rád rýchle riešenia. Je ovela jednoduchšie strom za jedno poobedie vypíliť ako dlhoročne formovať ich habitus, pravidelne sa k nim vracať starať sa o ne plánovať ich vývoj Začleniť ich do svojho osobného priestoru ako vzácnu nedelitelnú súčasť. Potom už to nie je iba o dreve. Je to o človeku a strome. O ich vzájomnom vzťahu, vzájomnej náklonnosti, spomienkach a budúcnosti..